Jedovaté môže liečiť

Virtuálna sloboda, virtuálna diktatúra, virtuálne trhovisko citov, virtuálny cynizmus, virtuálna sila, virtuálna zraniteľnosť, virtuálne búšenie srdca, virtuálna mĺkva predsieň i komora, virtuálni alfa samci, virtuálne submisívne feminy, virtuálni jazdci, virtuálne kobyly, virtuálna predpojatosť, virtuálny nadhľad, virtuálne rozhovory, virtuálne mlčanie, virtuálne dary, virtuálne krádeže, virtuálna krása, virtuálna ohyzdnosť, virtuálne výkriky, virtuálne ticho, virtuálne slzy, virtuálne sucho, virtuálna fantázia, virtuálne kŕče, virtuálne nebo, virtuálne predpeklie, virtuálna blízkosť, virtuálna rezervovanosť, virtuálna zubatá, virtuálna perinbaba, virtuálne chtíče, virtuálny chlad.

Opozitá, ktoré tvoria jednotu? Sú to vôbec opozitá? Tvoria vôbec jednotu? Je virtuálny svet odrazom reality alebo je realita odrazom virtuálneho sveta? Existuje vôbec virtuálny svet? Nie je to iba kojenec toho reálneho? Môžeme vo virtuálne efektívnejšie klamať, milovať, nepochopiť sa a poihrať? Je naozaj „ireálna“ skutočnosť iba premárneným časom, agóniou, jadrom sklamania?

Bolí nás realita a my „zaslúžene“ hľadáme útočisko tu, namiesto osoby nám stačí tieň, namiesto zimy jeseň, namiesto leta jar, namiesto lásky manuál zaľúbených? Vieme, že ešte je priskoro na splašené húfy citov, no napriek tomu tie kŕdle kŕmime virtuálnym krmivom, virtuálnymi dotykmi a virtuálnym teplom.

Je naozaj každý z nás, ktorý to zažil, neschopný čohokoľvek vrúcneho vo svete tam za oknom, kde v „Devínskej“ strelec mieri na istotu a základné pravidlá života?

Nie je to všetko iba zbabelým šermovaním slov proti múru? Nie som ja iba ďalší plachý člen Vášho spoločenstva, ktorý sa potrebuje zamotať do siete dvoch svetov len preto, aby sa z toho už nikdy nevymotal? Nie sú ľudia činov príťažlivejší ako ľudia slov? Nie je virtuálny svet iba doprovod toho reálneho?

Jedno je isté, realita môže existovať bez virtuálnej podoby, no naopak to neplatí. Nesúdim, iba sa pýtam a dráždim zmysly. Chcem sa vŕtať v tom, čo mi dáva možnosť sebarealizácie.